Usilujeme sa naprávať svet tvorivou prácou
Človek sa narodí do sveta vecí. Len čo si prvý raz precvičí hlasivky, čím sa prihlási k životu tu na Zemi, zavinú ho, oblečú ho. Veci ho už nikdy neopustia, budú ho po celý život obklopovať. Budú naň pôsobiť. Hrkálka, fľaša, z ktorej nasáva silu a kilogramy, postieľka, súhra farieb vankúša s prikrývkou a oblečením, farebnosť stien i koberca, ktorý je prvým ihriskom i rozumným svedkom prvých chodeckých výkonov, hračky, mamine šaty, otcova kravata - to všetko ho ovplyvňuje, formuje, motivuje.
Zavri na chvíľu oči. Vidíš? Nie? Áno, pochopiteľne nevidíš. Tma pohltila všetky farby aj tvary vecí i jas dňa. Pod viečkami máš tmu, len tmu. Ty však o chvíľočku oči otvoríš a všetko sa vráti. Vráti sa to, pred čím si občas chcel újsť. Dostávaš sa späť do reality sveta. A dívaj sa, dívaj!
Človek je teda tvor na Zemi, ktorý vie rozmýšľať, smiať sa, plakať, ba aj pracovať. Svojou tvorivou prácou vytvára prostredie pre lepší život. Zdokonaľuje ho, vytvára niečo nové, snaží sa naprávať už veci jemu známe. Stále sa meniaci svet mení aj ľudí. Predtým boli ľudia spokojní s tým, čo mali, nevytvárali nič nové, snažili sa žiť tak, ako im bolo dané. Až prišli na svet vedci a začali rozvíjať svet svojou fantáziou. Vynašli nové veci a ľudia boli nútení naučiť sa ich používať. Takto sa začalo rozvíjať ľudstvo, začal sa rozvíjať náš svet. Svet, kde nám viac záležalo na hmotných veciach, ako na tom, čo je ukryté v nás samých.
Dnes máme vymoženosti modernej doby. Ale kde zostal náš duchovný svet? Kde zostala naša pokora? Kedy sa človek v dnešnej dobe pozrie najprv do svojho srdca a na to, čo voľným okom nie je vidieť? Kto si dal otázku:,,Kto vlastne som?" Ľuďom viac záleží na hmotných veciach a pritom si nie sú vedomí, kto vlastne sú. Nie sme ľudské bytosti s duchovnou skúsenosťou, ale sme duchovné bytosti s ľudskou skúsenosťou. Na túto pravdu mnohí z nás zabudli.
Anjelské bytosti sú všade okolo nás, Či v ne veríme alebo nie. Ale keďže sme ľudské bytosti a máme právo slobodne sa rozhodovať, nemôžu nám vo všetkom pomáhať bez nášho súhlasu. Nestačí ich len poprosiť o pomoc, treba sa k tomu pričiniť aj vlastnými silami, teda spoločne s Anjelmi. My sami musíme chcieť zmeniť tento svet. A ja verím, že nás bude stále viac a viac. Preto sa zamerajme viac do svojho vnútra a nájdime to, čo je pre niekoho úplnym tajomstvom, nepoznaním, no pre nás, ktorí chceme šíriť Božie Svetlo, Pravdu a Lásku je požehnaním. Tak, ako Matička Zem nám dávala doteraz a my sme ju ničili, tak to teraz napravme a opäť sa spojme s prírodou. Ona nás potrebuje, tak, ako potrebujeme my ju. Teraz je rad na nás. Nech sa stane vôľa Božia. NAMASTE
S láskou a svetlom v srdci Júlia