Spomienky na našu dávnu minulosť
Ako pád Atlantídy zmenil našu Realitu
O niečo menej ako pred 13 000 rokmi sa v dejinách našej planéty udialo niečo veľmi dramatické, niečo čo sa chystáme podrobne preskúmať, pretože to čo sa stalo v minulosti, ovplyvňuje teraz každý aspekt nášho života. Všetko čo každodenne prežívame, vrátane špeciálnej techniky ktorú používame, prepukajúcich vojen, jedál ktoré jeme a dokonca spôsob akým vnímame život, je priamy dôsledok určitej postupnosti udalostí, ktoré sa udiali na konci éry Atlantídy. Následky týchto dávnych udalostí úplne zmenili spôsob ako žijeme a interpretujeme Realitu.
Všetko je spojené! Je len jedna realita a jeden Boh, ale je veľa, veľa spôsobov ako interpretovať jednu Realitu. Vlastne počet spôsobov interpretácie Reality je skoro nekonečný. Existujú určité reality, na ktorých sa dohodli mnohí ľudia a tieto reality sa nazývajú úrovne vedomia. Z dôvodov, ku ktorým sa ešte dostaneme, existujú špeciálne reality, na ktoré sa zameriavajú obrovské množstvá ľudí, medzi ktoré patrí aj realita ktorú práve teraz prežívate vy aj ja.
Kedysi sme žili na Zemi na veľmi vysokej úrovni vedomia, ktorá ďaleko presahovala všetko čo si teraz vieme predstaviť. Ťažko si dokonca vieme predstaviť kde sme kedysi boli, pretože to kým sme vtedy boli je príliš vzdialené od toho kým sme teraz. Kvôli zvláštnym udalostiam, ktoré sa udiali medzi 16 000 a 13 000 rokmi, ľudstva spadlo z tohto veľmi vysokého miesta cez mnohé dimenzie a harmonické, s neustále sa zvyšujúcou hustotou, pokým sme nedosiahli práve toto miesto, ktoré nazývame tretia dimenzia na planéte Zem, moderný svet.
Počas pádu – a bolo to ako pád – sme sa nachádzali v neovládateľnej špirále vedomia pohybujúceho sa nadol cez dimenzie vedomia. Boli sme neovládateľní a veľmi sa to podobalo na pád priestorom. Keď sme prišli sem do tretej dimenzie, udiali sa isté špeciálne zmeny.
Boli to fyziologické zmeny a zmeny v našom pôsobení v Realite. Najdôležitejšia zmena sa týkala spôsobu dýchania prány, čo je Hinduistické slovo pre životnú energiu tohto vesmíru. Pre naše prežitie je prána dôležitejšia ako vzduch, voda, jedlo, alebo iné látky a spôsob akým dostávame túto energiu do svojich tiel má zásadný vplyv na naše vnímanie Reality.
V dobách Atlantídy a predtým, spôsob nášho dýchania prány priamo súvisel s elektromagnetickými energetickými poliami, ktoré obklopujú naše telá. Všetky formy energie v našich telách sú geometrické a energetická forma, s ktorou budeme pracovať má tvar tetraédrickej hviezdy, ktorá pozostáva z dvoch prepletených tetrahedrónov [Obr. 1-1]. Iný spôsob ako si ju predstaviť je trojrozmerná Dávidova hviezda.
Vrchol tetraédra, ktorý je orientovaný nahor, končí vo vzdialenosti jednej dlane nad hlavou. Vrchol tetraédra, ktorý je orientovaný nadol, končí vo vzdialenosti jednej dlane pod chodidlami. Z horného vrcholu do dolného vedie spojovacia trubica, ktorá prechádza cez hlavné energetické centrá, alebo čakry. Priemer tejto trubice je, pre vaše telo, rovný priemeru kružnice, ktorú dostanete spojením prostredníka s palcom. Vyzerá ako žiarivka, až na to, že má kryštalickú štruktúru na oboch koncoch, ktoré vchádzajú do vrcholov tetraédrickej hviezdy.
Pred pádom Atlantídy sme presúvali pránu súčasne hore aj dolu touto trubicou a tieto dva prúdy prány sa stretli v jednej z čakier. Ako a kde konkrétne sa prána križuje, bolo vždy dôležitým aspektom tejto starodávnej vedy, ktorá je stále skúmaná v celom vesmíre.
Ďalším dôležitým bodom ľudského tela je epifýza, nachádzajúca sa takmer v strede hlavy a ktorá je významným faktorom vedomia. Táto žľaza degenerovala z jej pôvodnej veľkosti porovnateľnej s pingpongovou loptičkou, na súčasné rozmery sušeného hrášku, pretože sme ju už veľmi dávno zabudli používať – ak ju nepoužívate, prídete o ňu.
Energia prány kedysi prúdila cez stred epifýzy. Podľa Jacoba Liebermana, autora knihy „Light, the Medicine of the Future“ („Svetlo – liek budúcnosti“), táto žľaza vypadá ako oko a po istej stránke aj doslova je očnou buľvou. Je guľatá a na jednej časti má otvor. V tomto otvore sa nachádza šošovka na zaostrenie svetla. Je dutá a vo vnútri má receptory citlivé na farby. Jej hlavné zorné pole – hoci to nebolo vedecky dokázané – smeruje hore, smerom k nebu. Rovnako ako vaše oči môžu vidieť maximálne v 90 stupňovom uhle voči smeru kde sú otočené, aj epifýza môže „hľadieť“v rozsahu 90 stupňov od jej základnej orientácie. Tak ako sa nemôžeme pozerať na temeno svojej hlavy, epifýza nemôže hľadieť dole na Zem.
Vo vnútri epifýzy – dokonca aj v jej scvrknutej forme – je skrytá posvätná geometria a pochopenie toho ako vlastne bola vytvorená Realita. Je to tam všetko, v každej jednej osobe. Ale toto pochopenie nám teraz nie je prístupné, pretože pri Páde sme stratili pamäť a bez našich spomienok sme začali dýchať inak. Namiesto prijímania prány cez epifýzu a jej cirkuláciu nahor a nadol našou centrálnou trubicou, začali sme vdychovať nosom a ústami. To spôsobilo obchádzanie epifýzy pránou, následkom čoho sme začali vidieť veci úplne iným spôsobom, prostredníctvom inej interpretácie (ktorá sa nazýva uvedomovanie si dobra a zla, alebo polaritné vedomie) Jednej Reality. Výsledkom tohto polaritného vedomia je naša predstava, že sa nachádzame vo vnútri tela, pozeráme sa von a akýmsi spôsobom sme oddelení od toho čo je „vonku“. Je to púha ilúzia. Zná sa to byť skutočné, ale na tejto predstave nie je ani kúsok pravdy. Je to púhy pohľad na realitu, ktorý máme v tomto upadnutom stave.
Nech sa napríklad stane čokoľvek, nie je to zlé, pretože Boh riadi stvorenie. Ale z istého hľadiska, v polaritnom videní, pri pohľade na planétu a na to ako sa vyvíja, sme nemali spadnúť sem dole. Pri normálnom priebehu evolúcie by sme tu nemali byť. Stalo sa nám niečo, čo sa nemalo stať. Mohli by ste povedať, že sme prešli premenou, mutáciou – boli poškodené naše chromozómy. A tak je Zem už takmer 13 000 rokov v stave najvyššej pohotovosti a množstvo bytostí a úrovní vedomia spolupracuje na tom aby vymysleli ako nás dostať späť na cestu (DNA), na ktorej sme boli predtým.
Dôsledkom tohto „nesprávneho“ pádu vedomia a následných snáh dostať nás späť na dráhu je, že došlo k niečomu naozaj dobrému – niečomu neočakávanému, niečomu úžasnému. Bytosti z celého vesmíru, ktoré sa nám pokúšali pomôcť v našich problémoch, v snahe prispieť, iniciovali rôzne experimenty na nás, niektorí legálne a niektorí bez povolenia. Jeden z týchto experimentov vedie ku scenáru o ktorom si nikto nikdy ani nepomyslel, že by sa mohol stať skutočnosťou, okrem jednej osoby z istej dávno minulej kultúry.